Čo sa môže stať po ceste do Chorvátska a prečo vždy počúvať svoju mamu

​Počasie v Bratislave bolo stále ešte skôr jarné, daždivé a premenlivé. Avšak neodbytný hlások v mojej hlave hovoril, že už je predsa len leto a ja nutne potrebujem prevetrať najnovšie kúsky z môjho šatníka, a užiť si trochu oddychu pri mori. Spontánne akcie bývajú najlepšie, a tak sme rýchlo zostavili trojčlennú posádku rovnako mora-chtivých kamarátok a vydali sa na krátku dovolenku k slovenskému moru, teda do Chorvátska.

​Keď som volala mame, že na pár dní odchádzame, jej druhá otázka (hneď po tom, s kým, presne, že to idem) bola, či mám poistenie. Pôvodne mi to ani nenapadlo, ale poistku som si, ako správne vzorné dieťa, tesne pred odjazdom za pár minút cez internet naklikala.

​Ja a poistky

Nechápte ma zle, nie som žiadna nezodpovedná osoba. Auto mám riadne poistené, dokonca aj s celoročnou havarijnou poistkou a keby sme sa chystali na bežnú plánovanú dovolenku, tak si poistku zariadim. Ale tentokrát to bola akcia zorganizovaná narýchlo a šli sme proste len do Chorvátska. Neviem, ako vy, ale ja mám Chorvátsko tak nejako zafixované ako príjemnú prímorskú časť Slovenska. Preto som si na cestovné poistenie na  naše plánované štyri dni ani nespomenula. Ešteže mám svoju zodpovednú maminu, ktorá ma k tomu tak trochu donútila. Bohužiaľ, kamarátka takú pripomienku nemala.

​Plán cesty 

Rozhodli sme sa cestovať autom a ísť na noc, aby sme nestrácali drahocenný čas, ktorý inak môžeme stráviť na pláži. Všetky tri kamarátky, ktoré sme sa vydali na tento malý city-break, sme aktívne vodičky, takže sme sa plánovali pri šoférovaní striedať. Rozhodli sme sa ísť len na sever Chorvátska kúsok od Puly. Už v minulosti som na tomto mieste bola a veľmi sa mi tam páčilo.

Rozhodli sme sa pre letovisko Premantura pri národnom parku Kamenjak, kde sú veľké kamenisté pláže, krásne útesy a pomerne málo ľudí. Cesta nám mala zabrať menej ako 12 hodín, čiže ani nie 4 hodiny šoférovania na jednu, čo sa nám zdalo v pohode. Odchádzali sme v strede týždňa, takže žiadne víkendové kolóny a na dovolenkárov bolo predsa len ešte skoro. Všetko šlo ako po masle. Už sme boli takmer na mieste, keď sa nám oddychové plány náhle zmenili.

​Havária

Nad ránom, kúsok pred Pulou do nás narazilo chorvátske auto, ktoré nedobrzdilo z bočnej cesty, keď nám malo dať prednosť. Ani jeden z nás nešiel rýchlo, ale náraz bol napriek tomu prudký. Ja som práve vtedy spala vzadu, ale mala som pocit, že auto musí byť proste na kašu. Rovnako si to myslela kamarátka sediaca na mieste spolujazdca. Našťastie, toto bol len skreslený dojem.

Bočné dvere boli síce preliačené a pooškierané a smerovka rozbitá, ale zvyšok auta vyzeral nepoškodene a bolo pojazdne. Kamoška však na tom bola horšie. Prvý dojem určite kazili hlavne oškreniny z rozbitého okienka, ktoré mala na tvári a na rukách. Horšie však bolo, že mala pocit bolesti za krkom. Samozrejme, hneď sme volali asistenčnú službu, ktorá nám poslala aj sanitku, aj odťahový voz.
​
Tým, že Pula bola blízko, oba vozy dorazili veľmi rýchlo aj napriek skorej rannej hodine. Auto odtiahli do servisu a nás zobrali všetky do nemocnice. Mne a šoférke sa naozaj takmer nič nestalo, ani prevoz nebol nutný, mohli nás skontrolovať a ošetriť na mieste. Chceli sme ísť ale s našou spolujazdkyňou ako morálna opora. Nevedeli sme, aké vážne jej zranenia sú. Nevyzerala veľmi dobre a mali sme o ňu strach. A na celej situácii bolo najviac paradoxné, že práve ona jediná nebola poistená (trúba...).

​Kalkulačka zranení

Nakoľko je Chorvátsko členom EÚ, platí tu Európsky preukaz zdravotného poistenia, ale aj tak sa to nazbiera. Každé vyšetrenie u odborného lekára bolo 10 kún, prevoz sanitkou sa tiež dopláca, hospitalizácia na deň 50 kún… Tým, že ju bolel krk, zdravotníci nechceli nič podceniť a vyšetrenia sa len kopili. K tomu zašívanie niekoľkých rán na rukách a hlave.

Nás pustili prakticky hneď, ale kamarátku si nechali na pozorovanie v nemocnici. Nakoniec všetko dopadlo šťastne a jej zranenia boli naozaj len povrchové, ale bohužiaľ, jej dovolenka sa predražila o zdravotné náklady. Žiadna horibilná suma, ale sú to určite zbytočne vyhodené peniaze. A to mala veľké šťastie, že zranenia boli naozaj malé a nebola nutná žiadna operácia.

​A ponaučenie z toho plynie...

...vždy počúvajte rodičov! A okrem toho si vždy vybavte poistku. Aj keď je to len pár dní v Čechách, Rakúsku alebo v Chorvátsku. Vzhľadom na európsky zdravotný dohovor sú síce platby rovnaké ako pre domácich, ale v takom Rakúsku sa to rozhodne napočíta... Osobne som si trochu vyčítala, keďže sme šli mojím autom, že som si nepriplatila na pár dní úrazovú poistku posádky. Taká možnosť existuje (ako ma nezabudla informovať moja všeznalá mama), stojí pár eur a mohla pokryť nás všetky.

Ale to sú už také plané úvahy typu „keby bolo keby“. Dovolenku sme si síce moc neužili, na to sme boli príliš otrasené, no našťastie sme našu zranenú kamarátku mohli zobrať autom domov. Sympatický doktor pri prepúšťaní nám totiž hovoril, že práve prevozy späť do vlasti bývajú pomerne drahá záležitosť a je dobré si na to pri poistení dať pozor.

Želám vám všetkým príjemnejšie zahájenie letnej sezóny!